Nikdy som nebol veľký čitateľ. Na strednej som bral knihy ako povinnú jazdu a keď si mal vybrať medzi čítaním a tréningom, vyhral tréning.

Zlom prišiel vo fáze, keď sa mi v živote otočilo viacero vecí naraz. Vzťah, ktorý som bral vážne, skončil. Bol to bod, kedy si človek položí zopár nepríjemných otázok a začne sa obzerať, čo ďalej.
Ona kedysi chodila na rozvojové semináre a spomínala nejaké knihy. Mal som ich v hlave, tak som si jednu z nich objednal.
„Mysli a zbohatni“ od Napoleona Hilla.

A začal som čítať.

Pamätám si presne tú vetu, pri ktorej som sa zastavil:
„Veľké zmeny prichádzajú často v momente, keď ich najmenej čakáme. A ten, kto ich vie správne uchopiť, sa v nich môže úplne zmeniť.“

To bol presne môj stav.
Netvárim sa, že mi stačila jedna kniha a všetko sa zázračne vyriešilo. Ale niečo sa vo mne pohlo. Začal som viac premýšľať nad tým, kto som, kam smerujem a čo vlastne chcem.
Prestalo mi stačiť robiť len biznis. Začal som robiť aj na sebe.

Dnes chodím na semináre, ktoré mi dávajú nový pohľad – učil som sa napríklad veľa od ľudí ako Peter Krištofovič, s ktorým som mal pravidelné semináre.
Naposledy som bol na evente s Pavlom Nerudom, kde sme cez hru a divadlo v projekte Stage on Mars riešili životné otázky, ktoré človek sám často potláča.

Sebarozvoj sa pre mňa stal rutinou rovnako ako tréningy kedysi. Nie preto, že je to populárne. Ale preto, že to funguje.Týmto chcem povedať len jedno:
Niekedy stačí málo, aby sa veľa zmenilo. Ale to málo musíš spraviť ty.
Mne vtedy stačilo otvoriť prvú knihu. A dnes som vďačný, že som to urobil.